Na filmovom festivale krajín strednej a východnej Európy Lubušské
filmové leto v poľskom Lagowe majú slovenské filmy každoročne bohaté
zastúpenie. Na 39. ročníku tohto podujatia, ktoré sa konalo v termíne od
20. do 27. júna, získali dva z nich významné ocenenia. Jedným je
divácky úspešný celovečerný debut Vlada Balka Pokoj v duši a druhým na
festivaloch oceňovaný dokument Mira Rema Arsy-Versy.
Film
Pokoj v duši režiséra Vlada Balka sa premietal v hlavnej súťaži
festivalu, kde získal cenu Juliusza Burskeho. Dokument Arsy-Versy bol vo
svojej súťažnej kategórii dokumentárnych filmov ešte úspešnejší. Stal
sa držiteľom hlavnej ceny, Zlatého hrozna, ktoré dostal za „originálnu
tému filmu, moderný a lakonický spôsob filmovej narácie a za zaujímavú
kameru“. Cenu Zlaté hrozno v hlavnej súťaži získala poľská snímka Zero
režiséra Pavla Borowskeho.
Okrem oboch ocenených filmov sa na
poľskej prehliadke v Lagowe s dlhoročnou tradíciou premietali aj ďalšie
slovenské filmy. Uvedené boli prevažne dokumenty, a to Mesiac v nás
Diany Fabiánovej, Slepé lásky Juraja Lehotského, Osadné Marka Škopa,
Hranica Jara Vojteka a hraný debut Jakuba Kronera Bratislavafilm. Z VŠMU
Bratislava sa premietli dokument Afganské ženy za volantom Sahray
Karimi, animovaný film Chyťte ho! Borisa Šimu a pásmo vybraných krátkych
filmov. Zastúpenie mala Slovenská republika aj v dvoch porotách. V
hlavnej porote o víťazovi rozhodovali Jerzy Kapuścyński (predseda
poroty, Poľsko), Radovan Holub (Česká republika), István Krasztel
(Maďarsko), Leszek Wosiewicz (Poľsko) a za Slovensko generálny riaditeľ
Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Peter Dubecký. V porote
dokumentárnych filmov bol slovenským reprezentantom filmový teoretik
a estetik Peter Michalovič, jej zloženie ďalej tvorili Wanda Mirowska
z Poľska a Gediminas Jankauskas z Litvy.
Filmový festival
Lubušské filmové leto (Lubuskie Lato Filmowe) vznikol v roku 1969
v meste Lagów ako prehliadka poľského hraného filmu. Od roku 1990 sa
z neho stal medzinárodný filmový festival s dôrazom na snímky
z postkomunistických krajín strednej a východnej Európy. Počas jeho 39.
ročníka mohli diváci vidieť okrem poľských a slovenských filmov aj
snímky z Českej republiky, Maďarska, Ruska, Ukrajiny, Litvy, Bieloruska,
Dánska Nemecka a Rakúska. Súčasťou prehliadky sú každoročne aj diskusné
fóra, semináre a stretnutia s tvorcami. Slovenské snímky boli na
festivale v Lagowe úspešné už aj v minulosti. V roku 2006 si cenu
Strieborné hrozno zo súťaže odniesla Zuzana Liová za film Ticho (2006)
a Cenou klubu filmovej kultúry porota odmenila dokument Marka Škopa Iné
svety (2006). Mimoriadnej obľube sa v Lagowe teší režisér Martin Šulík,
ktorý si z predchádzajúcich ročníkov festivalu doteraz odniesol ocenenia
za filmy Všetko, čo mám rád (1992), Záhrada (1995) či Orbis Pictus
(1997).
