Nový slovenský film Pokoj v duši už mieri do našich kín. Dorazí do nich už 29. januára 2009!
Cestu od prvotného nápadu až po poslednú klapku sa podarilo tvorcom prejsť za krátky čas – od prvého stretnutia producenta z Produkčného domu FORZA Jána Kováčika a režiséra Vladimíra Balka so známym scenáristom a bývalým poradcom prezidenta Václava Havla Jiřím Křižanom uplynuli len niečo vyše dva roky. Kameramanom filmu bol držiteľ dvoch Českých levov Martin Štrba
V lete 2007 sa začalo nakrúcať. Štyridsať dní stačilo autorom snímky Pokoj v duši s podtitulom „príbeh o priateľstve a zrade“ na vytvorenie filmu, ktorý má ambíciu stať sa divácky atraktívnym filmom a kvalitou nadväzovať na tradíciu dobrej slovenskej kinematografie.
S hlavnými úlohami sa popasovali slovenskí herci Attila Mokos, Roman Luknár, Helena Krajčiová, český herec Jan Vondráček a poľská herecká hviezda Robert Więckiewicz.
Vo vedľajších postavách sa objavia aj český herec Jaromír Hanzlík, ktorý prišiel na nakrúcanie až zo Švajčiarka, a slovenskí herci Viera Topinková, Ľubomír Paulovič či Ľubo Roman. Do menších epizódnych postáv režisér obsadil ochotníkov z amatérskych divadiel v Brezne, Medzibrode a Ráztoke.
Prvá klapka filmu Pokoj v duši padla 2. augusta 2007, a posledná na konci septembra 2007. Na nakrúcaní sa podieľalo 65 členov štábu. V príbehu účinkovalo 32 hercov a 650 komparzistov. Nakrútilo sa 35-tisíc metrov materiálu na 35 mm filmový negatív. Väčšina filmu sa realizovala v obci Čierny Balog a jej blízkom okolí. Týždeň sa filmovalo v Bratislave.
Tvorcovia sa rozhodli aj pre odvážne kaskadérske scény, vybrali sa na nakrúcanie do rómskej osady aj na výstup na vrch Vepor, snímali dokonca z vrtuľníka. Štáb absolvoval aj niekoľkodňové náročné čakanie na pasúceho sa jeleňa.
Príbeh filmu Pokoj v duši sa začína Tónovým príchodom z väzenia do rodnej dediny Čierny Hron. Tóno zisťuje, že sa odcudzil s manželkou, päťročného syna vôbec nepozná, a navyše si nemôže nájsť prácu, a už sa nechce živiť ako zlodej.
Marek aj Peter, verní priatelia z detstva, sa snažia Tónovi pri jeho návrate do normálneho života pomôcť, majú však svoje vlastné trápenia a musia hľadať svoje vlastné cesty, ako sa vysporiadať s tým, že ich predstavy o živote narážajú na tvrdú realitu. Tóno sa cíti sám a zúfalo hľadá východisko.
Dej sa odvíja na pozadí drsnej scenérie hôr so znakmi, ktoré sú pre túto oblasť stredného Slovenska typické – patriarchátom, pytliactvom, rasovou neznášanlivosťou, krádežami dreva, ale aj silnou tradíciou súdržnosti rodiny, viery, priateľstva a lásky nesie všetky znaky klasickej drámy.
Téma a prostredie príbehu sú síce rýdzo slovenské, no napriek tomu má film ambície osloviť európske publikum. Pokúsi sa totiž reagovať na paradoxy doby tesne po vstupe do Európskej únie v kontraste s národnou tradíciou.